Miško sa narodil v termíne v roku 2012 ako donosený krásny chlapec. Po narodení nás lekári upozornili na celotelové petechie (podliatinové drobné bodky), prasknutú slezinu, enormne zväčšenú pečeň či žltačku. To viedlo ku krvným testom a výsledky ukázali, že nie všetko je úplne ok. Potvrdili cytomegalovírusovú infekciu, ktorá mu spôsobila sluchové aj telesné znevýhodnenie.
Miško je chlapec nepočujúci s expresívnou poruchou reči a s miernou detskou mozgovou obrnou, keďže je chodiaci. Po narodení mu postupne klesala úroveň počutia až do absolútneho ticha, to mal 3 roky. Na preskačku sme riešili pohybovú a sluchovú úroveň. Občas bolo ťažké rozhodnúť sa, čo práve teraz riešiť primárne.
Keďže mu pri takto ťažkej strate sluchu nepomáhali bežné aparáty, súhlasili sme s operácou kochleárneho implantátu. Týždeň pred štvrtými narodeninami sa mu otvorila brána do sveta sluchu. Denne sme sa učili, čo ktorý zvuk znamená. Nekonečne veľa hodín sme tiež strávili u logopédov a surdopédov. Ako štvorročný začal navštevovať špeciálnu škôlku pre nepočujúce deti v Bratislave a dnes tam chodí už do školy. Posunkovať sme začali ešte v období, keď ako-tak počul, a vyplatilo sa nám to najviac v čase, keď stratil sluch úplne a čakali sme na implantát. Bol to celý rok, keď sme na komunikáciu využívali jedine posunky a vďakabohu za ne. Neskôr, ako sa rozvíjala reč, postupne od znakov upúšťal a dnes už je to skôr výnimka. Avšak reč tiež nie je jednoduchá. Denne s Miškom trénujeme slová a vety, čo nie je to vždy jednoduché tak pre neho, ako aj pre nás. Ale nevzdávame sa a napredujeme.
Jeho telesný postih spôsobuje nepresnú rovnováhu a slabé svalové napätie. Často padá, o to viac sa však snaží držať krok s rovesníkmi. Čo sa mu aj darí a sme naňho patrične hrdí. Mišo je dieťa veselé, spoločenské, aktívne a veľmi živé.
Miškovým najväčším a súčasne najlepším učiteľom je starší brat Tomáško. Od malička sa mu chcel rovnať a chcel robiť to, čo on. To bol ten najlepší hnací motor, aký mohol mať. Chcel bicyklovať, plávať, behať - presne ako jeho o 2 roky starší brat. A skúšal to dovtedy, kým sa mu to nepodarilo. Od samého malička sme ho aktívne zapájali do každej činnosti, ktorú sme ako rodina robili. Či už výlety, plávanie, turistiku, dovolenky, a aj kempovanie zvládal perfektne. Je fascinujúce, že vytrvalosť a bojovnosť týchto našich výnimočných detí nemá hraníc. Zatiaľ teda zvláda s nami držať krok veľmi slušne. Uvidíme, či mu onedlho budeme stačiť aj my :)
Chcem pomôcť
Viac o cytomegalovírusovej infekcii